Celtic House

V rekonštruovanom keltskom dome v Ligiste sú znázornené životné podmienky Keltov žijúcich na Dietenbergu.

Keltovia rozsídľovali Strednú a Západnú Európu od 6. storočia pred Kristom – od Francúzska a Švajčiarska, cez stredné Nemecko a Rakúsko až po Slovensko. Z pohľadu Ligistu existovali v tejto dobe významné osídlenia v Halleine (na Dürrnbergu) a v Hallstate. Na základe množstva tu objavených nálezov sa rané železné obdobie označuje aj ako Hallstattová doba.

Na prehľadových mapách na pravej strane je uvedené, že západoeurópski Keltovia uskutočnili v roku 387 pred Kristom nálet na Rím, mesto obsadili a vyrabovali. Pri ďalšom nálete Keltovia prenikli až do Grécka a okolo roku 279 pred Kristom dosiahli svätyňu v Delfách.

Tu v Grécku sa tiež oboznámili s mincami s podobizňou Filipa II. Makedónskeho – otca Alexandra Veľkého – ktoré sa nielen stali vzorom pre rôzne keltské mince. Iba asi 500 metrov od „Keltskom domu“ bola nájdená strieborná minca. Na prednej strane zobrazuje podobizeň Filipa II. s vavrínovým vencom, na zadnej strane je zobrazený kôň. (Foto nástenka, stred) Ďalej máme z nášho regiónu keltskú „Dúhovú mincu“ (zlatá minca) a zo Södingbergu malú striebornú mincu s zobrazením koňa.

Prečo tu v Ligiste stojí „Keltský dom“? Keltovia osídľovali Štajersko

V priebehu svojej juho-východnej expanzie sa Keltovia dostali aj do dnešného Štajerska a zakladali vyššie osídlenia, ako napríklad na Kulme pri Weize, na Stradnerkogeli, na Wildonerbergu a aj tu na Dietenbergu. Vyššie osídlenia sa dali – zhora nadol – ľahšie brániť. (Pozri mapu rozšírenia Štajerska, pravá stena, 1. tabuľa.) 

Toto obdobie približne od 450 pred Kristom do narodenia Krista dostalo názov La-Tène obdobie (tiež mladšia železná doba) podľa významného náleziska pri Neuenburgersee na západnom Švajčiarsku.  

Pre východné Alpy prináša toto obdobie s uvedením keltskej populácie a norského kráľovstva antickými autormi prvé písomné zdroje. Ďalej, zavedením hrnčiarského kruhu sa výroba keramiky zásadne zmenila a cenovo žiadané norické železo dokazuje vysoký technicky pozičný stav Keltov.

K stavbe domov

Informačná tabuľa situovaná na základe domu odkrytého v rámci vedeckých vykopávok z rokov 1976/77 od Universalmusea Joanneum informuje o tu existujúcej keltskej osade nasledujúce: „Na dodnes dobre zachovaných osadných terasách na severnom svahu Dietenbergu sa nachádzalo niekoľko keltských domov. Dlaždené cesty tieto domy spájali. Základy pozostávali z kameninových múrov, na vonkajšej strane obklopených kladenými kameňmi. Steny boli z hlinou omietaného dreveného rámu, strechy z rákosu alebo slamy a podlaha z uducaného hliny.

Výbehy s obytnými a hospodárskymi budovami tvorili v uvoľnených skupinách dedinu, ktorá existovala od 3. do 1. storočia pred Kristom. Viditeľné základy pochádzajú z obytného domu postaveného v 1. storočí pred Kristom s pôdorysom osem krát dvanásť metrov.“

K každodennému životu

Chovali sa kozy, ovce, prasatá, dobytok a kone. Na poliach sa pestovali pšenica, jačmeň, hrach a iné plodiny. Rôzne zvieratá a výrobky sa dali s Keltmi v stredných Alpách vymeniť za železo alebo soľ. Soľ bola veľmi žiadaná ako konzervačný prostriedok na mäso.

Obrázky na pravej strane (stred domu) ukazujú  zásoby náradia. Motor, píla, kladivo, vŕtačka, nôž, sekera, ovčiar, kosák, kosiak a lopata sa aj dnes používajú takmer nezmenene.

Na použití bol aj tkalcovský stav, pričom sa predovšetkým spracovávala ovčia vlna na látky.

U Keltov sa viedli aj mince zo zlata a striebra. Také sa našli nielen na Dietenbergu, ale aj v Södingbergu.

V Södingbergu výskumy a vykopávky v rokoch 1996-97 a 2007-08 preukázali existenciu osady z obdobia stredného až neskorého La-Ténu (2. a 1. storočie pred Kristom). Túto malú nížinnú osadu pozostávajúcu z jednoduchých drevených domov obklopoval dvojitý priekopový systém, zrejme z obranných dôvodov.  

K pohrebom Keltov

Keltovia mali štruktúrovaný panteón bohov a verili na ďalší život po smrti. Aby mŕtvi boli v posmrtnom živote rozpoznateľní vo svojej spoločenskej pozícii – a mohli v nej pokračovať – boli ženy pochované so svojím šperkom a muži so šperkom a zbraňami, ako napríklad meč, oštep, štít, prilba, nôž a podobne. Mŕtvym sa taktiež na cestu do posvetných miest dávali jedlá a nápoje. V veľmi bohato vybavených hrobkách nájdených medzi zlatými šperkami a inými cennými darmi sa našli aj bojové vozíky a kone. Pohrebisko patrilo ku keltskej osade na Dietenbergu, bohužiaľ, ešte nebolo objavené. V blízkom okolí sú však dobre známe kamenné hrobky z rímskeho obdobia.

Keltské mená, ako aj oblečenie, šperky a účes keltských žien nám napríklad pretrvali aj vďaka rímskym kameňom. Pre náš región majú osobitný význam tu zachované rímske rodinné náhrobky v múre farníkov v Stallhofene, Piberi a Geistthale.

Text: Prof. Mag. et Dr.phil. Ernst Lasnik

PS: K Keltskomu domu a Urhistorickému turistickému chodníku na Dietenberg boli v roku 1988 založené združením pre turizmus a skrášlenie Ligist – Krottendorf. V rokoch 2015/16 prebehla obnova a renovácia Keltskomu domu.