Basilika Mariazell

Pútnická bazilika, s dĺžkou 85 m a šírkou 30 m, bola postavená v niekoľkých architektonických štýloch. Prvý kostol bol románsky, druhý, gotický kostol, už bol tri nave a gotická stredná veža (90 m) je jej viditeľný "pozostatok". Bazilika, ako sa dnes prezentuje pútnikom, vznikla prestavbami v barokovom období, ktoré sa začali v roku 1644. Slávny klášterný staviteľ Domenico Sciassia tak vytvoril jeden z prvých veľkých kostolných budov rakúskeho baroka. V roku 1907 bol chrám povýšený na pápežskú baziliku.

Aj v súčasnosti je rakúske národné pútnické miesto duchovným a náboženským centrom katolíckych národov dunajského regiónu a mariánskym pútnickým miestom strednej Európy. Bazilika je v pútnickej sezóne otvorená denne od 8 do 19 hod. (v máji a pri svetelných procesiách dlhšie). Skupinové registrácie na slávenie bohoslužieb a pobožností sú možné v pútnickej kancelárii.

Poklady v bazilike: Tento priestor pozostáva zo severnej a južnej pokladnice, z galérií a zo západnej empory. Vo všetkých týchto miestnostiach sú prezentované votívne obrazy, votívne dary a zázračné obrazy z rôznych storočí. Prepojenie mnohých veriacich, známych a neznámych ľudí, kráľovských a šľachtických rodov, biskupov a kardinálov je zobrazené na tejto výstave, ktorá bola od Štýrskych krajinských výstav v roku 1996 novov prezentovaná. Stredom severnej pokladnice je takzvaný druhý milostivý obraz z Mariazellu, obraz pokladnice od uhorského kráľa Ľudovíta I. Táto pokladnica môže byť denne do 10 hodiny využívaná aj ako priestor na bohoslužbu. Južná pokladnica uchováva najcennejšie dary z cisárskych a kráľovských rodov a poukazuje na veľký význam Mariazellu v celom európskom priestore.